Nový rok sa podľa najrozšírenejšieho gregoriánskeho kalendára oslavuje 1. januára. Sú však aj kalendáre, podľa ktorých sa Nový rok oslavuje v iné dni. Napríklad podľa Juliánskeho kalendára sa Nový rok oslavuje 14. januára. Čínsky Nový rok, ktorý sa nazýva aj Lunárny, začína vždy na nov prvého lunárneho mesiaca. Presný dátum môže pripadnúť na niektorý deň medzi 21. januárom a 21. februárom. Každý rok je symbolizovaný jedným z 12 zvierat a 5 elementov, opakujúcich sa každých 60 rokov. Podobne sa začína aj Tibetský Nový rok, ten však môže pripadnúť na niektorý z dní medzi januárom až marcom. Islamský Nový rok pripadá na 1. Muharram.
História oslavovania Nového roku
Prvé záznamy pochádzajú z Mezopotámie okolo roku 2000 pred našim letopočtom, kedy obyvatelia starodávnej krajiny vítali Nový rok v polovici marca v čase jarnej rovnodennosti. Po prvý raz oslavovali nový rok obyvatelia antického Ríma 1. januára v roku 153 pred našim letopočtom. Nový rok sa začínal dňom, keď do svojej funkcie nastupovali najvyšší úradníci Rímskej republiky. V roku 64 pred našim letopočtom zaviedol Július Cézar nový juliánsky kalendár. Vtedy ustanovil aj Nový rok na 1. január. V stredoveku považovali oslavy Nového roka za pohanský zvyk, preto ho náboženskí hodnostári zrušili. Odvtedy sa Nový rok oslavoval rôzne. 1. január bol stanovený ako Nový rok až v roku 1691 pápežom Innocentom XII, aj keď napr. v Uhorsku sa považoval za Nový rok už v 15. storočí. Dovtedy bol za Nový rok považovaný 25. december.
Kde vítajú ľudia Nový rok ako prví a kde ako poslední na svete?
Najvýchodnejším kúskom pevniny, na ktorom môžeme ako prví na zemi vidieť vychádzajúce slnko je na pobreží východnej Antarktídy v oblasti zálivu Victor a ľadovca Dibble. Pre turistov však tamojšie podnebie nie je lákavé na vítanie Nového roku. Preto najvýchodnejším miestom, kde ľudia vítajú Nový rok ako prví na celom svete je ostrovný štát Kiribati v Tichom oceáne
– presnejšie ostrov Millenium, ktorý sa pôvodne volal Caroline, ale pri príležitosti nového tisícročia dostal príhodnejší názov. Ostrov nie je trvalo obývaný, ale na prelome roka sa tam každoročne konajú oslavy, pri ktorých všetci čakajú na východ slnka a začiatok nového roka. Millenium siaha len šesť metrov nad more a predpokladá sa, že sa úplne stratí pod hladinou vody.
Dátová hranica je medzinárodnou dohodou stanovená hranica, pri ktorej prekročení je potrebné zmeniť dátum tak, aby na východ od nej bolo o deň menej ako na západ. Prechádza približne poludníkom 180 stup. zemepisnej dĺžky. Je navrhnutá tak, aby prechádzala čo najďalej od ľudskej civilizácie. Je zaujímavosťou, že časová hranica viedla prostriedkom súostrovia a preto mal štát Kiribati na polovici územia napr. pondelok a druhá už utorok. To sa zmenilo v 90. rokoch rozhodnutím prezidenta zjednotiť čas na všetkých ostrovoch a dátova čiara sa posunula na východ. Zaujímavosťou je, že na severnejšie položených Havajských ostrovoch uvidia ľudia východ slnka v rovnaký čas ako obyvatelia Kiribati, avšak nakoľko sú na druhej strane časovej hranice na oslavu si musia počkať 24 hodín.
Od pevninského Aleutského pohoria Severnej Ameriky vybieha do mora oblúk vulkanických Aleutských ostrovov dlhý 2 500 m s asi 80 veľkými sopkami, z toho viac ako 30 aktívnymi. Najzápadnejším bodom oblúku je ostrov Attu s rozlohou 893 km². Jediným obývaným miestom na ostrove je tzv. Attu Station, a tak ostrov má podľa sčítania z r. 2000 iba 20 obyvateľov. Časová hranica prechádza popri jeho západnom pobreží a obchádza celé súostrovie z dôvodu zachovania jednotného času. Z dôvodu daždivého a veterného počasia nie je vyhľadávaným miestom turistov, ale je to miesto, kde sa môžete „pozrieť do minulosti“.